Stravné lístky sa budú od 1. 1. 2023 vydávať už len elektronicky, to znamená formou platobnej karty. Zamestnanec bude mať na výber medzi stravovacou kartou a finančným príspevkov ku mzde.
Stravovacia karta alebo príspevok
Zamestnávateľ podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce zabezpečuje stravné zamestnancov:
- vo vlastnom stravovacom zariadení,
- v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa,
- prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby (poskytovateľ stravných lístkov, od roku 2023 bude zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi stravovaciu poukážku v elektronickej forme, nie papierové stravné lístky), ak ich sprostredkuje u právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby (reštaurácie),
- prostredníctvom finančného príspevku ku mzde (od marca 2021).
Zamestnanec má možnosť výberu medzi stravovacou kartou a finančným príspevkov ku mzde. Zamestnanec je pritom viazaný zvolenou formou 12 mesiacov od zmeny.
V súlade s § 152 Zákonníka práce má zamestnanec nárok na poskytnutie stravného, ak v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny.
Výška príspevku na stravovanie
Zamestnávateľ prispieva na stravovanie zamestnancov v sume:
- najmenej 55 % z ceny jedla a
- najviac do sumy 55 % zo stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.
Zamestnávateľ poskytuje príspevok na stravovanie zamestnancov maximálne v sume 3,74 eur (suma platná pre rok 2023), čo predstavuje sumu 55 % zo sumy 6,80 eur (pri vyššom príspevku ide o nedaňový výdavok zamestnávateľa).
Suma stravnej jednotky je minimálne 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Od septembra 2022 je suma stravnej jednotky minimálne vo výške 5,10 eur, čo je 75 % zo sumy 6,80 eur.
Stravné pre dohodárov
Ustanovenie o stravovaní zamestnancov v pracovnom pomere sa na dohodárov nevzťahuje, a preto zamestnávateľ nemá povinnosť zabezpečovať dohodárom stravovanie ani im poskytovať stravné lístky.
Ak sa rozhodne zamestnávateľ poskytnúť stravné lístky aj dohodárom, musí ich vyplácať potom všetkým dohodárom po 4 odpracovaných hodinách a 55 % z hodnoty poskytnutých stravných lístkov v súlade s vyššie uvedeným maximom je pre zamestnávateľa daňovým výdavkom.
Stravné počas pracovných ciest
Ak zamestnancovi boli vyplatené diéty, podľa zákona o cestovných náhradách nemá nárok aj na stravný lístok. Pojem „diéty“ sa používa na označenie stravného poskytovaného zamestnancom počas pracovných ciest, ktorý upravuje zákon o cestovných náhradách. Tento zákon sa v zmysle § 1 ods. 1 písm. c) vzťahuje aj na osoby pracujúce na základe dohôd mimo pracovného pomeru, ak je to v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnuté.
Stravné lístky a ďalšie položky ľahko vybavíte v jednom z našich riešení pre spracovanie miezd a personalistiku.
Príspevok zo sociálneho fondu
Zamestnávateľ môže prispievať zamestnancovi na stravnú jednotku aj zo sociálneho fondu bez toho, aby zamestnanec platil z tohto príspevku daň z príjmov alebo poistné. Problematikou tvorby a čerpania sociálneho fondu sa zaoberá zákon o sociálnom fonde, č.152/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov a podľa neho je teda možnosť čerpať sociálny fond na dotáciu stravovania zamestnancov nad zákonom stanovený limit (limit stanovený v Zákonníku práce je 55 % z ceny jedla, resp. stravného lístka). Horná hranica príspevku zo sociálneho fondu na stravnú jednotku nie je stanovená.
Príklad 1:
Zamestnanec vo februári v pracovných dňoch pracoval od 8 do 16 hodín. Zamestnanec 22. 2. vycestoval na pracovnú cestu z Bratislavy do Košíc. Z Bratislavy vycestoval v pondelok o 15.00 hod. Naspäť sa vráti v stredu o 14.30 hod. Dňa 25. 2. bol na návšteve u lekára 4 hodiny. V termíne 15. 2. do 18. 2. čerpal dovolenku. Vypočítajte nárok zamestnanca na stravné.
Riešenie:
13 stravných lístkov (stravných jednotiek).
Príklad 2:
Aký je príspevok zamestnanca a príspevok zamestnávateľa pri priznaní 13 stravných lístkov, ak jeden stravný lístok (jedna stravná jednotka) stál/a 5 eur. Zamestnávateľ okrem zákonom stanoveného príspevku prispieva aj 1 % z ceny stravného zo sociálneho fondu.
Riešenie:
zamestnávateľ: (5,1*0,55) = 2,81 * 13 = 36,53 eur
príspevok zo sociálneho fondu (5,1*0,01) = 0,05 * 13 = 0,65 eur
zamestnanec (5,1*0,44) = 2,24 *13 = 29,12 eur
Príspevok zamestnanca je odpočítaný od čistej mzdy.
| Počet odpracovaných dní | 20 |
| Počet odpracovaných hodín | 160 |
| Hrubá mzda | 1000 |
| Odvody zamestnanec – ZP 4 % | 40 |
| Odvody zamestnanec – SP 9,4 % | 94 |
| Čiastkový základ daně | 866 |
| Nezdaniteľná časť | neuplatňuje si |
| Zdaniteľná mzda | 866 |
| Preddavok na daň | 164,54 |
| Čistá mzda | 701,46 |
| Príspevok zam. na str. lístky | - 29,12 |
| Čistá mzda na výplatu | 672,34 |
| Odvody zamestnávateľ – ZP 10 % | 100 |
| Odvody zamestnávateľ – SP 25,2 % | 252 |
| Celkové náklady zamestnávateľa | 1352 + 35,75 |
Príklad 3:
Aký je príspevok zamestnávateľa pri priznaní finančného príspevku 13 stravných jednotiek, ak jedna stravná jednotka je v hodnote 5 eur. Zamestnávateľ okrem zákonom stanoveného príspevku prispieva aj 1 % z ceny stravného zo sociálneho fondu.
Riešenie:
zamestnávateľ: (5,1*0,55) = 2,81 * 13 = 36,53 eur
príspevok zo sociálneho fondu (5,1*0,01) = 0,05 * 13 = 0,65 eur
zamestnanec 0 eur
Finančný príspevok je pripočítaný k čistej mzde zamestnanca.
| Počet odpracovaných dní | 20 |
| Počet odpracovaných hodín | 160 |
| Hrubá mzda | 1000 |
| Odvody zamestnanec – ZP 4 % | 40 |
| Odvody zamestnanec – SP 9,4 % | 94 |
| Čiastkový základ daně | 866 |
| Nezdaniteľná časť | neuplatňuje si |
| Zdaniteľná mzda | 866 |
| Preddavok na daň | 164,54 |
| Čistá mzda | 701,46 |
| Finančný príspevok na stravné | + 36,53 + 0,65 |
| Čistá mzda na výplatu | 738,64 |
| Odvody zamestnávateľ – ZP 10 % | 100 |
| Odvody zamestnávateľ – SP 25,2 % | 252 |
| Celkové náklady zamestnávateľa | 1252 + 36,53 |
Zrážky zo mzdy
Problematika výkonu zrážok zo mzdy je veľmi široká. Zameriame sa na postup a povinnosti zamestnávateľa, ktoré sú na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi zamestnávateľom a zamestnancom.
Zrážky zo mzdy a poradie zrážok sa riadi Zákonníkom práce. Zákonník práce ustanovuje zamestnávateľovi povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy v určenom poradí. V zmysle Zákonníka práce musí zamestnávateľ zabezpečiť v prvom rade zrážky zo mzdy, ktoré súvisia s platením povinného poistného do sociálnej a zdravotnej poisťovne a dane zo závislej činnosti.
Až po ich zabezpečení môže realizovať zrážky na základe rozhodnutí súdu, exekučných príkazov, dohôd o zrážkach zo mzdy uzatvorených podľa Občianskeho zákonníka a dohôd o zrážkach zo mzdy uzatvorených medzi zamestnávateľom a zamestnancom.
Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi realizovať jednostranne iba taxatívne vymenované zrážky zo mzdy. V ostatných prípadoch, napr. aj v prípade poskytnutých stravných lístkov, je možné zrážku uskutočniť len na základe písomnej dohody o zrážkach zo mzdy.
Náležitosti dohody o zrážkach zo mzdy
Samotný obsah dohody o zrážkach zo mzdy Zákonník práce exaktne nestanovuje. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí spĺňať základné náležitosti, medzi ktoré patrí označenie subjektov, ako i výslovného a nespochybniteľného súhlasu zamestnanca s vykonaním zrážok zo svojej mzdy v prospech zamestnávateľa.
Dohoda o zrážkach zo mzdy sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. Dohodnutá výška zrážok zo mzdy nesmie presiahnuť výšku ustanovenú pre zrážky zo mzdy pri výkone súdneho alebo exekučného rozhodnutia.
V súvislosti s novelou Zákonníka práce účinnou od 1. 11. 2022 zamestnávateľ už môže vykonať jednostrannú zrážku zo mzdy aj v prípade nevyúčtovaného preddavku na zabezpečenie stravovania, alebo na poskytnutý finančný príspevok na stravovanie aj bez podpísania dohody o zrážkach so zamestnancom.
Prečítajte si aj: