Skratka ERP v sebe skrýva nielen dôležitú oblasť produktov Seyforu, ale tiež celú jednu éru vývoja softvéru a podnikového riadenia. Hoci vývoj ERP systémov kráča míľovými krokmi vpred, nie je zlé obzrieť sa a pripomenúť si korene týchto všestranných pomocníkov. Vedeli ste napríklad, že jeden z otcov ERP bol pôvodom Čech?
Japonské začiatky
Korene moderných ERP systémov siahajú do doby tesne po konci 2. svetovej vojny, keď mnohé výrobné závody začali v atmosfére obnovy a rozvoja hľadať spôsoby zvýšenia efektivity a logistických procesov. Konkrétne sa hľadala odpoveď na nasledujúce tri otázky:
- Ako zaistiť, aby mala výroba dostatok materiálu a včas dodávala zákazníkom požadovaný tovar?
- Ako udržiavať optimálnu veľkosť skladových zásob (teda ani príliš veľké, ani príliš malé)?
- Ako efektívne plánovať výrobné procesy vrátane expedície a nákupu?
Priekopníkom sa stala japonská automobilka Toyota, ktorá už od roku 1948 pracovala na systéme riadenia výroby v snahe zabrániť plytvaniu časom, materiálom a skladovacím priestorom. Koncept neskôr získal názov Toyota Production System (TPS) a okrem samotnej výroby a materiálu bral do úvahy aj zamestnancov a riadenie ľudskej práce. Skutočne ide o fascinujúcu kapitolu dejín ERP systémov a rozhodne si zaslúži samostatný text, na účely tohto článku sa ale posunieme v čase vpred do prelomu 50. a 60. rokov. V tej dobe TPS postupne preberali aj ďalšie japonské továrne, a nakoniec si našiel cestu aj na Západ.
Česká stopa
Tu do príbehu vstupuje ekonóm českého pôvodu Joseph Orlicky, ktorý začiatkom 60. rokov pôsobil ako výrobný riaditeľ americkej továrne na poľnohospodárske stroje J. I. Case. Práve tu si Orlicky prvýkrát uvedomil potenciál počítačov na riadenie výroby a v snahe priniesť komplexný plánovací softvér prevzal základné princípy už spomínaného TPS. Výsledkom práce jeho tímu sa stal systém MRP (Material Resource Planning, plánovanie materiálových zdrojov), ktorý bol uvedený do prevádzky v roku 1961. O rok neskôr Orlicky prestúpil do svetoznámej firmy IBM, kde MRP ďalej rozvíjal a o jeho prínosoch presvedčil aj ďalšie firmy.
Zvyšok už je história – v roku 1964 systém zaviedol výrobca elektrického náradia Black + Decker, o sedem rokov neskôr už MRP používalo asi 700 spoločností a do roku 1981 sa toto číslo zvýšilo na takmer 8 000. Ďalší míľnik nastal v roku 1983, keď Oliver Wright doplnil MRP o ďalšie oblasti, ako napr. plánovanie kapacít, riadenie podnikových financií alebo riadenie obchodných procesov. Tento druh univerzálneho softvéru získal názov Manufacturing Resource Planning (plánovanie výrobných procesov, skratka MRP II) a stal sa skutočným základom pre moderné ERP riešenie. Práve počas 80. rokov, keď MRP II systémy zažili obrovský rozmach, sa na trhu objavili neskôr svetoznáme značky ako SAP nebo Oracle.
Prichádza ERP
Tu treba vyzdvihnúť najmä SAP R/2 z roku 1979. Práve ten sa dnes považuje za jednu z prvých moderných ERP platforiem, lebo už nebol obmedzený len na oblasť výroby či zdrojov. Namiesto toho v jednom riešení zlučoval nástroje na riadenie výroby, logistiky, účtovníctva aj ľudských zdrojov. Samotná skratka ERP (Enterprise Resource Planning, podnikové riadenie zdrojov) vznikla začiatkom 90. rokov, keď ju prvý raz použila konzultantská a výskumná spoločnosť Gartner Inc. ako označenie pre riešenie zlučujúce funkcie systémov MRP a MRP II.
Práve vďaka tejto flexibilite sa ERP systémy počas 90. rokov rýchlo rozšírili do celého sveta. Ich rozvoju v mnohom nahral aj fenomén Y2K, ktorý mnoho firiem motivoval modernizovať IT infraštruktúry a nakúpiť si nový softvér. Keďže prínosy ERP systémov oslovovali aj iné než výrobné spoločnosti, začali podnikové riešenia prenikať aj do zdravotníctva, sektoru služieb, retailu a ďalších odborov.
Digitálna revolúcia
Spočiatku sa funkcie podnikových riešení zameriavali primárne na oblasť back office. Potom ale prišiel digitálny boom na čele s masovým rozšírením internetu, ktorý okrem iného umožnil systémom získavať dáta z externých zdrojov. Podnikové riešenia tak náhle mohli komunikovať aj s CRM systémami, e-commerce platformami a ďalšími podobnými nástrojmi, čo z nich urobilo skutočné nervové centrum podniku a prinieslo jeden z hlavných prínosov ERP systémov – možnosť zjednotiť všetky podnikové procesy na jednom mieste.
Zatiaľ posledný veľkým prelomom bol príchod cloudových ERP umožňujúcich prístup k dátam odkiaľkoľvek na svete prostredníctvom internetu. Za prvý taký systém sa považuje NetSuite z roku 1998, postupne ale cloudové verzie svojich produktov predstavili aj ďalšie spoločnosti. Tu nesmieme zabudnúť na softvérový gigant Microsoft a jeho platformu Dynamics 365, ktorá sa od svojho uvedenia na trh v roku 2018 stala špičkou na trhu.
Budúcnosť v umelej inteligencii
Na tomto mieste sa núka večná otázka – čo bude ďalej? Bez vešteckej gule sa odpovede nedočkáme, ale na základe súčasných trendov môžeme aspoň odhadnúť ďalšie smerovanie podnikových systémov. Zrejme najviac bude budúcnosť ERP systémov utvárať nástup umelej inteligencie a strojového učenia. Zďaleka sa tu pritom nebavíme len o automatizácii rutinných procesov. Jeden z možných smerov nám ukazuje napríklad Dynamics 365 Copilot, v rámci ktorého AI umožňuje používateľom rýchlo odvodzovať závery z veľkého objemu dát, automatizovať komunikáciu so zákazníkmi, automaticky upravovať výrobné plány na základe aktuálnych kapacít a mnoho ďalšieho.
A čo budúcnosť? Keď si teraz dovolím popustiť uzdu fantázii a zapojiť svoje techno-optimistické ja, môžeme sa do budúcna od kombinácie ERP a AI tešiť aj na oveľa zaujímavejšie veci. Predstavte si systém budúcnosti, ktorý dokáže napríklad nasledujúce funkcie:
- bezúdržbová koncepcia, keď systém dokáže sám identifikovať a riešiť prípadné technické problémy, stiahnuť si potrebné aktualizácie alebo optimalizovať svoj výkon bez ľudského zásahu,
- automatické prideľovanie zdrojov a kapacít projektom na základe agregovaných údajov o výkonnosti a schopnostiach jednotlivých tímov,
- ovládanie ERP systému pomocou hlasu či jednoduchých textových promptov umožňujúce zbaviť sa klávesnice a myši,
- alebo automatizácia nákupného procesu, keď systém na základe dát sám posúdi dodávateľa, vyrokuje výhodné ceny a zaistí nákup optimálneho množstva materiálu.
To, ako veľmi sú tieto predstavy nereálne, nám ukáže len čas.