Martin Kudrna: Poďme sa s počítačom baviť ako s človekom

Divízia Medium-sized Business pokrýva produkty a riešenia z radov cloudových ERP systémov, on-premise ERP systémov, CRM systémov, robotickej automatizácie procesov, strojového učenia a umelej inteligencie, systémov riadenia výroby a systémov riadenia logistiky. Prečítajte si, ako túto oblasť vníma riaditeľ tejto divízie Martin Kudrna. 

Máme za sebou celkom zložité roky – covid, energetická kríza. Ľudia šetria, firmy tiež. Ako sú na tom ERP systémy?  

Aktuálnej situácii veľmi nerozumiem a naozaj nedokážem povedať, čo sa deje. Minulý rok v tomto čase bola nálada na trhu celkom uchopiteľná. Bolo po covidovej kríze, niektoré odbory nefungovali, napríklad automotive, takže firmy orezávali náklady a niektoré ukončili alebo prerušili rozbehnuté projekty. Ale… To, čo minulý rok malo celkom jasné konzekvencie, keď firmy po ochladnutí vyčkávali, boli drahé energie a nebolo jasné, čo bude ďalej, je tento rok iné. Situácia je jasnejšia, nedošlo k žiadnej tragédii, nenaplňovali sa početné scenáre. Nepoznám nikoho z našich veľkých zákazníkov, kto by padol, možno sa napríklad len zapotácal, a napriek tomu je tento rok pocitovo zvláštny. Čísla sú dobré, ale napriek tomu cítim akúsi ospalú náladu. 

Chýba dopyt?  

Ten by aj bol, ale nikto sa nehrnie do realizácie. A pritom všetci vedia, že digitalizovať bude treba. Možno k tomu prispela situácia s umelou inteligenciou, ktorá sa riešila na konci roka. Akoby firmy vyčkávali, čo sa na poli digitálnych technológií odohrá. 

A rozhodne je vidieť, že firmy šetria. A ľudia tiež. Práve nedávno som bol na food festivale v Řevniciach, kde predávali kúsok mäsa z Peru za 240 korún českých. To akože vážne? V podobných situáciách už si vravím, či taká čiastka trochu nebolí a naozaj za to stojí. A firmy to majú rovnako. Zdražuje sa, zdražili sme aj my, pretože náklady rastú. A firmy sa rozhodujú, kam vkladať peniaze. 

Radíte investovať? 

Určite, pretože akýkoľvek náklad vložený do digitalizácie a automatizácie firmám do budúcna ušetrí ďalšie financie. Niektoré spoločnosti sú, jemne povedané, neoptimálne riadené, ale tam stačí napraviť pár procesov, nasadiť systém, vymeniť niekoľko ľudí a firma okamžite začne zarábať peniaze. 

Čo konkrétne firmy riešia nie práve optimálne? Mnoho väčších podnikov stále funguje systémom pero a papier.  

Áno, pretože tie majú Františka. Ten je súčasťou mnohých firiem, najmä tých rodinných, ktoré vznikali v 90. rokoch. A taký František má všetko v hlave a vie, kde a ako sa čo deje. Väčšinou začínal od začiatku s majiteľom a pozná celú históriu firmy. To je ako so štrúdľou, ktorá má mať odrezané oba konce, a nikto nevie prečo. No, pretože babička mala malý podnos.  

Takže František. Kým je vo firme, všetko funguje, pretože pozná všetky procesy, vie, čo a prečo a ako sa robí. Ale len čo František odíde, nastáva problém. Preto je dobré, keď majitelia, manažment alebo samotný František prídu s tým, že niektoré procesy je dobré digitalizovať a že nestačí pero, papier a Excel. Aj keď Excel je geniálna aplikácia, ktorú nič neprekoná. 

A František pritom o prácu prísť nemusí. Naopak, ten je potrebný. Aj my by sme uvítali viac takých Františkov, ktorí by rozumeli nielen svojej firme, ale boli by schopní generalizovať svoje know-­how a skúsenosti následne použiť inde. V niektorých firmách totiž Františka nemajú a je pre ne zložité odovzdať nám informácie, ako systém optimálne nastaviť. My sa na firmy nutne pozeráme z hľadiska možností nášho softvéru, nedokážeme to v potrebnej miere z perspektívy ich procesu. Tam by takí procesní špecialisti boli veľkou pomocou a je po nich dopyt. 

Ako by ste opísali stav českých firiem z hľadiska digitalizácie?  

Rozmanitý. Niektoré firmy si uvedomujú, že nasadiť softvér a pokryť procesy digitálnym systémom je potrebné, a naozaj do toho investujú čas aj peniaze. Ale stále existujú tie, a nie sú nutne malé, ktoré skutočne používajú papier a pero alebo majú len účtovný systém, ale o digitalizáciu celej prevádzky sa zatiaľ nezaujímajú. Existujú napríklad aj také spoločnosti, ktoré vyrastú, a existujúce systémy im nestačia. Zásadne rozšíria sklady a logistické procesy a následne menia systém na väčší.  

Pokiaľ možno v rámci Seyforu. Napríklad sklady ale riešime do určitej úrovne zložitosti a aj keď sa staráme aj o veľmi veľkých klientov, tie skutočne zložité skladovacie a logistické procesy odporúčame riešiť v špecializovaných systémoch. Je ale otázka času, kedy naše systémy obsiahnu aj veľmi sofistikované riadenie skladov. Buď to zvládneme sami, alebo niekoho kúpime. Ale napríklad výrobu dokážeme riadiť veľmi dobre. 

Aké ďalšie výzvy máte pred sebou?  

Okrem ERP patria do našej divízie ešte GPS systémy, ktoré poskytujú informácie o prevádzke vozidiel alebo čohokoľvek, čo sa pohybuje, a kde je možné zbierať dáta, napríklad o pohybe, tankovaní, nájazde alebo spotrebe. Tieto systémy tiež dokážu sledovať napríklad to, či miešačka betónu mieša alebo vysypáva, pretože sa môže stať, že vysypáva inde, než má.  

Kúpili sme slovenskú jednotku na trhu Commander Services a okrem zásadného rastu v Česku aj na Slovensku máme plány posunúť sa s týmto systémom aj do zahraničia, pretože v tomto prípade nás nebrzdia bariéry, ktoré máme pri ERP, čo je napríklad účtovná a daňová legislatíva. 

ERP systémy v túto chvíľu stále fungujú ako pôvodné firmy, ktoré ste fúzovali? 

Áno, v podstate naše ERP produkty zatiaľ stále kopírujú pôdorys pôvodných firiem, sú organizované do obchodných jednotiek, teda business unit. Vo svojej divízii mám štyri produkty a každý tím je hrdým nositeľom vlajky: ja som firma, ja som produkt, ja som značka. Historicky to vlastne boli priami konkurenti. 

Bolo zložité nastaviť fungovanie v rámci divízie tak, aby tímy boli schopné spolupracovať. Aby všetci pochopili, že je to pre ne výhodné, že vďaka vzájomnej spolupráci budeme lepší, silnejší, a aj ten koláč nakoniec bude väčší a chutnejší. A to aj v situácii, keď sú naše jednotlivé ERP produkty odlišné v technológiách, ako aj v spôsobe vývoja alebo filozofii softvéru. Som presvedčený, že keď sme schopní otvorene si odovzdávať informácie a spolupracovať, všeobecne to vedie k lepšej nálade a výrazne lepším výsledkom. A všetci sme spokojnejší a pokojnejší. 

Takže nie je možné zjednotiť ich? 

Urobiť jedno ERP by bolo skôr politické rozhodnutie. Snažíme sa ale skĺbiť to najlepšie zo všetkých. Musíme sa dostať do stavu, keď budeme napríklad legislatívu, mzdy alebo komunikáciu so štátnou správou riešiť len raz, nie štyrikrát. Rád by som business line ERP preorganizoval v rámci piatich rokov, aby sme významne znížili počet produktov, zdieľali čo najviac know­-how a pracovali ako jeden tím.  

Znamená to komfort aj pre zamestnancov, pretože budeme mať viac ľudí napríklad na riešenie miezd, a nie len dvoch ľudí v rámci jednej unit. Takže zamestnanci budú môcť kľudne odísť na dovolenku bez toho, aby si so sebou brali notebook, pretože za ne bude plnohodnotná náhrada. A oddýchnutý a spokojný zamestnanec znamená spokojného zákazníka. Potom všetko funguje. S tým súvisí aj skutočnosť, že o konsolidácii ERP hovorím úplne otvorene. Nešeptám to nikde bokom od ľudí tak, aby sa šírili fámy a ľudia sa museli báť o prácu. Jasné, niekomu sa to možno nebude páčiť a pôjde inam, ale aj o tom to je. A rovnako to funguje so zákazníkmi. 

Necháte ich naozaj odísť?  

Kľudne. Viete, my sa o našich zákazníkov staráme a vždy sa snažíme o dlhodobý, férový a obojstranne prínosný vzťah. Ak ale taký vzťah nefunguje a klient negatívne ovplyvňuje náš tím, som schopný ho zrušiť. Vo chvíli, keď na našich ľudí niekto kričí alebo ich systematicky ničí až tak, že nechcú do firmy jazdiť a nechcú sa o ňu starať, poviem: Viete čo, my pre vás pracovať nebudeme. Niekedy je lepší ten biznis, ktorý sa neurobí.  

Dôležitejšie pre mňa je naozaj to, aby boli zamestnanci spokojní, neboli v strese a fungovali pre klientov než to, aby som mal frustrovaného konzultanta, ktorý nefunguje ani u iného klienta. To radšej prídem o zákazníka, pretože jeho peniaze mi za to nestoja. Prečo by som sa mal starať o niekoho, kto sa k nám nechová ako partner? Podobných zákazníkov sa zbavujeme pomerne systematicky. Podarilo sa mi už sčasti vymazať u kolegov zakorenený pocit, že zákazníka predsa nemôžeme stratiť. 

Klienti sú potom v šoku, pretože si väčšinou vo svojej krátkozrakosti nedokázali predstaviť, že by nejaký dodávateľ preferoval pokojnú myseľ zamestnancov namiesto peňazí. Väčšinou sa nás potom snažia presvedčiť, že už sa k nám budú chovať slušne. U jedného klienta dokonca sľubovali, že pána majiteľa odstavia a bude mať zakázané s nami komunikovať, len aby mohli zostať v našej starostlivosti. 

Ako vnímate súčasnú dobu a technológie?  

Úžasne. Už pred rokmi, keď nastupoval Biznis softvér, vtedajší J.K.R., som si predstavoval, ako by technológie mohli fungovať. A všetci sa na mňa dívali ako na blázna. Hovoril som, že klávesnica a myš sú prežitok, že 30 rokov fungujeme bezo zmeny a už sa jednoducho musíme posunúť. Hovoril som vývojárom, nech si pustia nejaký film, napríklad Minority report, že tam sa môžu inšpirovať. 

V realite sme sa dostali presne do toho bodu, keď môžeme pohybom očí ovládať veci. Už dlho hovorím, poďme sa s počítačom baviť ako s človekom: „Ukáž mi v grafe výsledky za posledné tri mesiace v porovnaní s posledným rokom.“ Na to nepotrebujem klávesnicu a myš. A konečne sme sa dostali do fázy, keď je to reálne. Je logické, že mnoho úkonov, ktoré riešia ľudia, prejde na stroje, pretože tie sú rýchlejšie a efektívnejšie. 

Nahradili ste niekedy sám seba?  

Dám vám príklad. Šiel som do zahraničnej firmy a potreboval som dopredu pripraviť otázky. Otvoril som ChatGPT a napísal som, že zajtra idem do firmy, ktorá robí to a to, tam a tam, akú má štruktúru, aké produkty a že ju chceme získať. Povedz mi, na čo sa ich mám spýtať. Daj mi 50 otázok. Prosím pekne, za chvíľku bolo hotovo a otázky boli úplne relevantné. Vzal som ich, z 50 som desať vyhodil, z ďalších 40 som päť rozdelil na ďalšie dve, poslal som e­mail a bolo to. A keď sme prišli, hneď sme zavtipkovali, že sme si otázky nechali vytvoriť umelou inteligenciou. A oni pohotovo zareagovali, že oni odpovede tiež. Takže pre mňa je to stále neuveriteľné. 

Využívate v Seyfore umelú inteligenciu aj inak?  

V súčasnej chvíli skúšame, ako môžeme nasadzovať jazykové modely. Máme obrovské množstvo dát, ktoré ale človek nedokáže roztriediť. Umelej inteligencii to zaberie pár minút. Od začiatku, čo som v Seyfore, som chcel, aby sme v prípade ERP urobili niečo ako znalostnú databázu. Dáme dohromady všetky informácie, celé know-­how, čo sme za tie roky nazbierali. O tom, aké problémy riešia jednotlivé odbory, aké výrobné stroje majú jednotlivé firmy, čo s nimi robia, ako ich nasadzujú, čo to znamená pre softvér. Aké otázky im máme klásť, na čo sa pýtať, ako s nimi hovoriť. Akýsi manuál pre obchodníkov a konzultantov.  

A je to naozaj vec, ktorá funguje, sám som to vo svojej kariére zažil. Žiaľ, my sme narazili na to, že nie je absolútne v ľudských silách všetky tie mnohoročné informácie systematicky roztriediť a poskladať tak, ako by sme potrebovali. Ale ja som presvedčený, že generatívna umelá inteligencia je toho schopná a my nakoniec túto znalostnú databázu vytvoríme takmer za pár minút. 

Vnímate aj tienisté stránky?  

Jasné, napríklad že skončíme ako v Terminátorovi so Skynetom. Existujú naozaj reálne hrozby. GPT 4.0 trénovali na obrovskom množstve dát. Ale v angličtine. A nikto nevie, a hovoria to aj zakladatelia OpenAI, ako je možné, že tá vec zrazu okrem angličtiny hovorí perzsky, česky a ďalšími jazykmi. Pretože ju na to netrénovali, zvládla to nejako sama. A to je naozaj strašidelné. Izraelský historik Harari hovorí, že atómová zbraň nedokáže vyrobiť ďalšiu atómovú zbraň, ale umelá inteligencia dokáže vyrobiť lepšiu umelú inteligenciu. 

Ak bude človek umelej inteligencii bezhranične veriť, predstavuje veľké riziko. Musí neustále premýšľať. Keď ma navigácia povedie do rybníka, tak do neho tiež nevojdem. To je úplne rovnaký prípad. Ak mi AI povie niečo, čo je nezmysel, musím byť dostatočne inteligentný, aby som rozpoznal, že to nie je úplne ok.  

Ale môže sa stať, že umelá inteligencia zmätie aj veľmi múdrych ľudí, pretože sa tvári naozaj presvedčivo, ochotne a milo. Je to skvelá vec napríklad pri učení sa jazykov. Pretože umelá inteligencia nebude nikdy otrávená, keď vám niečo povie aj desiaty raz za sebou. Bude stále nápomocná a slušná. 

Ako sa k AI postaví Seyfor?  

Budeme musieť zmeniť systém toho, ako spracúvame a vyhodnocujeme dáta. Kedy to bude? Zajtra? Netuším. Môže to byť o pár mesiacov, pokojne aj za pár rokov. Na nás bude, aby sme s ňou dokázali komunikovať, naučili sa správne zadávať prompty. Prompt engineering je odbor sám osebe a ľudia, ktorí dokážu stroju povedať, čo od neho chcú, tak, aby on to správne pochopil, budú mať veľkú výhodu.  

A sme na takúto zmenu ako spoločnosť pripravení? Vôbec. A to je ten najväčší problém. Namiesto toho, aby sme premýšľali, čo musíme urobiť, aby sme to zvládli, pretože už nie je otázka či, ale kedy, tak riešime, ako zabrániť tomu, aby pomocou umelej inteligencie deti písali seminárky. Prečo tento prístup nezmeniť?  

Poďme hodnotiť, ako kreatívne dokážu byť pri komunikácii s AI, pri zadávaní otázok. V školstve, štátnej správe, podnikoch, v administratíve… Všade budeme musieť zmeniť prístup. Lenže my máme nastavenie mindsetu dvadsať, tridsať rokov dozadu oproti tomu, kde sme technologicky. 

Celý rozhovor vrátane osobných otázok na Martina sa dočítate vo Výročnej správe Seyforu pre rok 2022. 

CHCEM SI TO PREČÍTAŤ