Mnohí podnikatelia sú pri platení daní znevýhodnení a platia vyššie dane ako by mali. Stačí, aby realizovali väčší investičný projekt a skončia na pár rokov v strate. Doteraz boli pravidla prísne a stratu si mohli zo základu dane odpočítavať len rovnomerne 4 roky za sebou. Situácia sa zmenila a firmy si môžu polepšiť. Na straty, ktoré vznikajú od roku 2020 bude dlhšia doba odpočítania a strata sa nemusí odpočítavať rovnomerne v rovnakej výške.
Miriam Galandová – Slovenská komora daňových poradcov: „Od roku 2020 je legislatíva miernejšia a straty sa môžu zo základu dane odpočítavať 5 rokov. Podmienka rovnomernosti odpadla. Firmy si ich však môžu uplatniť najviac do 50% základu dane. Podnikatelia sú teda naďalej obmedzovaní obdobím na odpočet (5 rokov od straty) a 50% základu dane. Je to však krok správnym smerom pre firmy realizujúce dlhodobé projekty.“
Výnimku získali tzv. mikrodaňovníci, pre ktorých neplatí obmedzenie na odpočet do výšky 50% základu dane. Aj napriek zlepšeniu, je pre firmy podnikajúce na Slovensku, situácia nevýhodná. Obmedzenia pri odpočítavaní strát možno označiť ako formu skrytého zdaňovania a tak podnikatelia platia efektívne vyššie dane, aj keď sa daňová sadzba nemení. (tabuľka na konci tlačovej správy) Limity pri započítavaní strát významne zvýhodňujú už zabehnuté firmy a daňovo znevýhodňujú nové investície pri vstupe na slovenský trh.
Miriam Galandová – Slovenská komora daňových poradcov: „Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré majú najprísnejšie pravidlá na odpočet daňových strát v regióne strednej a východnej Európy. Oveľa miernejšie pravidlá majú aj iné európske krajiny. Pravidlá odpočtu daňových strát môžu byť rozhodujúcim momentom pre investorov pri realizácii významných investícii.“
|
Krajina |
Počet rokov odpočtu strát |
|
Luxembursko |
17 rokov |
|
Švajčiarsko |
7 rokov |
|
Belgicko |
Bez obmedzenia |
|
Estónsko |
Bez obmedzenia |
|
Rumunsko |
7 rokov |
|
Slovensko |
5 rokov + obmedzenie do výšky 50% základu dane |
|
ČR, Maďarsko, Bulharsko |
5 rokov a bez ďalších obmedzení |
V najbližšom daňovom priznaní, ktoré firmy podávajú v roku 2021, ich čakajú miernejšie podmienky pri započítavaní strát a zrejme aj nižšia daň. Napriek tomu sú slovenské podmienky prísnejšie ako v iných krajinách a to by mal štát brať do úvahy pri reformách, ktoré plánuje. Ak má štát záujem podporiť zdravé podnikateľské prostredie, nemal by ho obmedzovať prísnymi pravidlami odpočtu daňových strát, ktoré zvyšujú efektívnu sadzbu dane. Naopak, je potrebné zvážiť ich uvoľnenie, keďže môžu rozhodnúť o realizácii projektov, ktoré si vyžadujú významné investície s dlhodobou návratnosťou.
Príklad: Skryté zdanenie ako dôsledok limitácie odpočtu strát
Keďže zisk alebo strata sa vyčísľujú za určité obdobie, obmedzovanie odpočtu straty môže viesť k diskriminácii, len z dôvodu momentu vynaloženia nákladov alebo dosiahnutia výnosov.
- V tabuľke je príklad dvoch firiem, ktoré investovali 100 000 € v decembri 2018
- Obe firmy dosiahli základ dane (bez zohľadnenia odpočtu straty) v rokoch 2018-2022 vo výške 245 000 €
- V tomto prípade sa postupuje podľa starého zákona platného do 31.12.2019
- Strata sa rozpočítava rovnomerne počas 4 rokov
Zdroj: skdp.sk